Ležíš už, chcela by si už (dnes) nemyslieť, že bolo ako bolo, že si toľkokrát veľa plakala a nedokázala si o sebe nič vedieť, že si nechcela zaspať, naplno žiť, až kým by ti niekto nepovedal niečo o tebe. Len jednu peknú pravdu o tebe. Ľahni si, oddýchni si, ja ti o tom niečo poviem: pokračovanie článku
Zobudila som sa podvečer, také zlatisté svetlo vonku a vôňa hnoja. Myslela som, že taká scéna môže uzdravovať, na chvíľu som tomu chcela skutočne veriť. Tomu, že moje emócie uzdraví svetlo a pach. pokračovanie článku
Zažila som tu už rôzne prejavy počasia. Keď tá rieka, pri ktorej býva, viac vynikala, lebo slnko a voda patria k sebe. Keď sme skoro ráno ešte nevedeli, čo nás môže prekvapiť. Necháme sa tým naplašiť alebo sa na všetko pripravíme? pokračovanie článku
Vylepila som si na stenu taký svetloružový kvet, čo som nakreslila na hodine. V strede medzi okvetnými lístkami je veľa miesta na spanie, veľa na hojdanie a ja som si to takto vymyslela, pretože fantázii sme zábrany robiť nemuseli a mohla som si na ňom trebárs aj zalietať keď sa mi chcelo. Zároveň tu mám aj motýlika od Zuzky, fotku s Jankou, ktorá je strašne vydarená, vzadu je trabant, vpredu rómske dieťa otočené chrbtom a ešte viac vpredu je ona so mnou na chrbte, smejeme sa a sme sesternice, o ktorých kedysi ľudia zmýšľali ako o dvojčatách. pokračovanie článku
Sedím na posteli v tureckom sede a učím sa na skúšku, na chrbte cítim vlasy, chcem ich dlhé, dlhšie ako sú, pre ten pocit, cítiť ich na ramenách, na lopatkách, ako sa rozložia na hrudnom koši až po jeho koniec. Asi pre tú lásku k šírim krajinám..Nedávno sme sa rozprávali, kto ich má dlhé, najdlhšie, „po kade" by sme ich chceli, ako komu za aký čas narástli. Čo to pre mňa znamená? pokračovanie článku
Jahodový tvaroh a banán mi urobili pohodlie v žalúdku aj tam niekde, kde je centrum chuti, aj tam, kde sa zaceľujú nervy, keď človeku chýba trochu draslíka alebo tak nejak. pokračovanie článku
V ten deň som si povedala, tak dlho som už s nimi nebola, že ich už musím vidieť, lebo to neprežijem. Okolnosti mi priali, autobusy chodili a ja som sa tešila, lebo som priam potrebovala objať tie deti. Je to katarzia, keď si položí hlavu do výstrihu a je to čisté, pokračovanie článku
Na zemi sa sedí dobre, jednak preto, že tu nemám stoličku ani stôl a zo zeme môžem lepšie počuť silu dažďa, vidieť na pollitrovú vodu Bioderma, nad ktorou kozmetička aj tak ohŕňala nosom. Chcela som byť vtedy agresívna, no myslela som, že by bolo asertívne povedať jej, nech sa nerobí takou múdrou, nič sa jej nepáči, ani moja pleť, len mi ponúka to svoje množstvo výrobkov a maže mi to všetko na tvár. Myslela som si vtedy svoje a teraz si hovorím, že tvoriť pekné veci je náročná práca. pokračovanie článku
Prišli sme na kúpalisko a nedokážeme sa vyzliecť, pokúšame sa prísť tomuto nainfikovanému bloku na meno, no zdá sa, že každá z nás má iné dôvody, rýchlo nás to prestalo baviť, a tak oni skĺznu do bazéna a ja ostanem na deke strážiť- foťák, telefóny, peňaženky, z ktorých si neskôr vyberáme mince na nugátovu a „bounty", strážim, a niekde skryto možno aj svoju polonahotu. pokračovanie článku
Ráno sa zobudím a mám šál na krku, úplne starý a úplne škaredý, nie-očami sledujem svoje telesné pocity a hovorím si, že tá choroba snáď ozaj prechádza, že sa mi dobre spalo, aj keď v sne ženu otrieskalo o skaly, zanechala po sebe dieťa a ja som nevedela, čo s ním... pokračovanie článku
Hovorím im, že sa tu ani veľmi nenudím. Veľa čítam a málo rozprávam. Napíšem veľa strán denníka a premýšľam o dušiach aj telách. Cítim sa ako vo filme, kde niekto pacientke hovorí bude to pre teba dobré, pobudneš tu zopár dní, oddýchneš si. Premýšľam o mieri v duši a prekážkach k nemu, žujem veľa žuvačiek a zvuky električiek nepočúvam. Tie sa stávajú. Ako život a niektoré veci v ňom, ktoré si nezapríčiňujeme samy. Proste sa stanú. pokračovanie článku
Vždy, keď mi v noci niečo napadne, z každej myšlienky si vytrhnem jedno slovo a urobím z toho jeden pojem. Aby som nezabudla. A na druhý deň ráno, na obed alebo večer, keď budem mať ruky aj telo schopnejšie ako pri zaspávaní, si to zapíšem. Ako minulú noc, keď sa čas postupne prekĺzaval z hodiny na hodinu, už sa aj skoro brieždilo a ja som si pripadala ako veverička, čo vstáva a opäť ľahá a vôbec nič jej neprinesie pokoj. pokračovanie článku
Je zima a chlad, mrazivá zima, tak jej hovorím teraz, v skoro-jari, keď ideme a ten ožran na Gottku by zakričal je*nutý párik, len tak, lebo sa mu chcelo, a ja si hovorím práveže nie. pokračovanie článku
Studený je vzduch aj moje ruky, hudba hrá How great is our God, pohľad mi naozaj náhodne padne na knižku Great tales, a čo je ešte great? Čo ešte bude great? pokračovanie článku
Prezvonenie do Čiech sa nedá uskutočniť, lebo mám malý kredit a hlas v telefóne hovorí ať děláme co děláme, nemůžeme..a ďalej sa mi už počúvať nechce. pokračovanie článku
Zdá sa, že v mojej duši niečo rastie, niečo sa rozrastá, ktoviekoľký trimester, niečo také, že keď sa v nej budeš chcieť prejsť, poobzeráš sa a nikdy nepovieš: tu nič nie je. Tu si plodná nebola. pokračovanie článku
Už skoro spím, polospím, prehojdávam sa do spania, nad mojími vlasmi otvárajú okno, s nohami v spacáku pred neho skočím a hneď ho zatváram, pokračovanie článku
Bola som v Bille na nákup, vážila som banány a vrecúško s nimi som zaviazala jemne, Billa je na lúke a nákup bol tak trochu aj zámienka, aby som cez ňu mohla prejsť, na chvíľu som si uvedomila dupkanie tenisiek po zemeguli a zemeguľu po teniskách, spomienka na terapiu: pokračovanie článku
S dievčatami sme sa vybrali von a cestou som do neba vystrelila modlitbičku: nech dnes stretnem niekoho, kto ma inšpiruje. pokračovanie článku
Možno je tento deň plný ružových bubliniek, možno uteká a možno stojí. Záleží na tom? Momentálne sa mi páči vidieť rôzne oči, pozerať sa na ich modré farby, úplné tvary, v žiadnych nevidieť neúplnosť, mať v sebe farby a pýtať sa otázky v tvare kruhu: aký si? kde je tvoje šťastie? prečo? Večer čo večer ho zamňa objímať, urobíš to pre mňa?zatvorím notebook, byť prítomná, lebo tak je to dobré.. pokračovanie článku
Zobudila som sa a tie šľahajúce plamene, ako ich voláme, ma síce pristihli nepripravenú, ale niekto starostlivý ešte nadránom závesy zatiahol a plameňom zatarasil ich ničivú moc. Ráno po prebudení vždy skontrolujem svoje dva stavy citovosti. Ráno si uvedomím, že som šťastný človek, ale ani to neznamená bezstarostný život. Veď vieme, vieme.. pokračovanie článku
Chcem svoje srdce posadiť a povedať mu-tu sa posaď a seď (kým ja nevybavím, čo treba). Neplač. Stojím v svetloslnečnej farbe a svetlých slnkomvyťahaných vlasoch, čo potrebujú sponky na svoju strapatosť, dnes okolo mňa prešiel a ja som si zatvorila oči; netvárila som sa prežívajúco, nedala som emóciám potvrdenie o ich dospelosti, zakázala som si, zatvorila dvere pred dovolením si, tak veľmi ťa vnímať... pokračovanie článku
Sobota Prekorčuľovali sme štrnásť a pol kilometra, v cieli si rozdelili jeden pomaranč a potom som dostala kyticu nevädzovomodrých nevädzí. Ich farba na mňa niečo kričí, je vzpriamená a sebavedomá. Nevidno známky neistoty. pokračovanie článku
Hovorím si, len dýchaj, dýchaj, hocikedy keď na prechádzke pristihnem svoju in-dependentnú osobnosť. pokračovanie článku
Prežívam arytmiu dôvery a kŕmim sa jej omrvinkami. Ako včera. Hlavná stanica. Bratislava. 12:56. Možno dvojročný blondiačik s chromozonálnou odchýlkou stúpol na sušienku a tá zaprašťala. pokračovanie článku
Robím si mnou-kedysi-tak-zatracovanú [‘kofi], lebo ten študent medicíny zo včera mi podal celkom fajn konzultáciu. Ten druhý sa ochotne podrobil otázke o motíve jeho túžby stať sa gynekológom. Podarení chlapci, čo ani prstom nepohli, no po tejto nepráci sa o polnoci veľmi dobre najedli. Rúrkami. pokračovanie článku
Utekať s rockovosťou v duši osem poschodí, 23:35 cca, nahor, brať po dva schody, v čiernych pančuchách, je pocit fenomenálny, je útek krvi v žilnatine mätových listov, cez Červené more predelené na dve strany, ktoré už nemôžu zabrániť ukotveniu v zasľúbenej zemi. Stalo sa to 1.apríla 2006. Ty si ma držal za pravú ruku, zaviedol ma po púšti na hrot strmého útesu a do mliečnej krajiny s medom zvolal: „Toto je naša zasľúbená zem, dievčatko." pokračovanie článku
Tíško, nekričte, nekričme, dýchajme vzdušne, aby sme život neprehĺtli. Nech sa v nás topí, lebo tam mu je teplo. Kde inde by bolo?
Klavír vzdychá, vzdychajú jeho slová, ale nehovoria, bolia, lebo v ňom ostali mlčať. Áno, bolo počuť hlasy, a boli ľudské, ale nevedeli hovoriť, lebo iba duša vie. Aké to bolo. Ako to bolo. Možno by som teraz tú dušu chcela podržať za ruku. Aj keď je iste veľa rúk, je ich veľa, ktoré teraz nechcú nič iné, nič, len podržať. Nič viac. pokračovanie článku
18:takmer15.kráčanie v tme nie je neviditeľné, nie je to noc pocitov, teraz nie, lebo je tu inverzia oblohy, a mne sa skôr lieta ako kráča za dievčatami, ktoré vôbec nie sú presné, lebo majú iné hodinky ako ja. smiali sa z mojej peknej čiapky a kebyže oni sú niekto iný, nasrdím sa na ne tak, ako to len ja viem. "Hodíme ťa do snehu", "ale veď prestanťe, ja som dnes za dámu". a tak ideme a v mojom tešení sa sa už objednáva kapučíno "Panna" a nebudem sa hnevať za luxusný pocit, poutieraný stôl, nablízku dámske WéCé, kde majú broskyňovú arómu, lebo ja veľa pijem, a páči sa mi ten pocit, keď sa postavím, napravím si svoju sukničku v tvare kvetu a vykročím, a nech sa mi nikto nesmeje, že ma tešia také prkotiny. pokračovanie článku
Všetko škrtám, aj keď to tak nechcem. Aj keď chcem, aby boli moje myšlienky napísané úhľadne, písmom, z akého sme žili v prvej triede a veľa to pre nás znamenalo. Písmenká mali svoje pôvabné línie, precízne obliny a grandiózne hrany, lebo to pre nás veľa znamenalo-byť vypovedateľným. pokračovanie článku
Stála som v rade, neviemkoľká v poradí, lebo na číslach nezáleží Akýsi tmavší(nie nebeloch, len tmavší) študent mi buchol, zabodol knihou do vlasov. Otočenie. "Prepáč". Úsmev. Lebo v takých chvíľach sa zväčša na iné nezmôžem. A o troch ľudí predo mnou stála jedna, čo mi niečo pripomínala. Dosť. A nielen NIEČO, ale aj niečo iné a ono to dusí, hrabe sa vo mne, miesiželezo, hlina, horčicovohnedá, čo ma formuje, veľmi formuje, tlačí na mňa, ale ja môžem dýchať! Môžem veľmi dýchať. Lebo je to úpadok, ale nie dekadencia. pokračovanie článku
Mám rada pekné prekvapenia
277412364 / aktuálne: 
katarina.bilancikovacentrum.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
